KÁVA je dopitá po čiaru horkosti,
nemám čo povedať, ty mlčíš tiež.
Šálky sú studené, kaviareň bez hostí,
na konci niet čo brať, dobre to vieš.
Ešte sa opýtať, kto a čím zaplatí,
vrchnému peniazmi a láske čím?
KÁVA je dopitá, von oknom letí dym,
vydať čo nemáš mi, ja prisvedčím.
Vonku je tichúčko, tak ako po daždi,
tak choď a nevolaj, šetri si hlas.
Vrchný sa usmieva, stôl po nás opráši,
šatnárka čaká vraj už len na nás.
Kamil Peteraj, Tichá dohoda
Obal kávy Mexiko
Ktorý umelec by reprezentoval Mexiko lepšie ako Frida Kahlo? Vášnivá žena a maliarka, ktorá dokázala zobraziť krásu, ale aj utrpenie, sedí na maľbe Andreja Augustína na mexickej pyramíde s kávou v ruke. Štruktúru pozadia autor vytvoril tým, že do farby primiešal mleté kávovníkové zrno, respektíve usadeninu z vypitých káv.
Obraz: Andrej Augustín – Buena vista señora (Pekný výhľad, madam) – 2020
Kamil Peteraj
Kamil Peteraj je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej piesňovej tvorby.
Textársky debutoval albumom skupiny Prúdy Zvoňte, zvonky, spolupracoval a naďalej spolupracuje s významnými interpretmi (Hammel, Varga, Žbirka, Gombitová, Lehotský, Lipa, Patejdl, Grigorov, Kristína) a s mnohými ďalšími, ktorí sa stali neodmysliteľnou súčasťou novodobej hudobnej scény.
Je to textár, básnik, aforista, dramaturg, ktorý vydal množstvo zbierok poézie a piesňových textov. Získal viacero literárnych ocenení – napríklad ako prvý slovenský básnik dostal za svoj básnický debut Sad zimných vtákov roku 1966 cenu medzinárodného PEN klubu, v roku 2014 cenu SOZA pre textára najhranejších hudobných diel a Veľkú cenu SOZA za celoživotné dielo. Spolu s Martinom Augustínom je autorom exkluzívnych publikácií Toto je moja reč a Texty v obrazoch, obrazy v textoch, ktoré sa stretli s mimoriadnym čitateľským ohlasom.
Kamil Peteraj patrí medzi najpredávanejších slovenských básnikov. Jeho básne sú preložené do viacerých jazykov.
Andrej Augustín
Slovenský textilný výtvarník, ilustrátor, keramikár, grafický dizajnér, maliar a grafik. Spolu s bratom Martinom vyrastal v umeleckej atmosfére, kde byt bol zároveň aj ateliérom ich mamy Boženy Augustínovej. Študoval grafický odbor na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, potom pokračoval na pražskej UMPRUM v ateliéri plagátu a grafického dizajnu. Za svoju tvorbu získal v roku 1991 v Japonsku Cenu ministerstva telekomunikácií a pôšt a o rok neskôr Cenu bienále na Medzinárodnej výstave voľnej grafiky v Havířove.
Počas svojho života v Prahe si v centre otvoril rodinnú galériu Eniky Beniky, v ktorej bola prezentovaná aj slovenská výtvarná tvorba. Neskôr sa vrátil do Bratislavy, kde sa opätovne začal venovať maľbe, pastelu či voľnej grafike a začal sa zúčastňovať na rôznych domácich a zahraničných výstavách. Od roku 2016 sa venuje maľbe na porcelán a keramiku.
Recenzie
Nikto zatiaľ nepridal hodnotenie.